Miroslav Žbirka : Nemoderný chalan / Chlapec z ulice

Nemoderný chalan

Štvrtý album prvého slovenského Zlatého slávika predstavuje výrazný medzník v jeho diskografii, ktorý by sa dal definovať ako ostrý strih. Čo sa týka imidžu, odložil svoje charakteristické „študentské“ okuliare a skrátil si krstné meno.

Čo sa týka hudby, spoločne s jeho vtedajším alter egom Lacom Lučeničom dokázal skvelým spôsobom do pesničiek infiltrovať aktuálne svetové trendy bez toho, aby to vyznelo smiešne. Čo sa týka textov, zvolil tú najťažšiu možnú cestu – začal si ich písať sám. Zdanlivo to bol obrovský risk, ale vyplatil sa.

Meky úspešne nadviazal na svoju dovtedajšiu pesničkársku tvorbu (22 dní, Pozri, S tebou je kríž) a zároveň pridať čosi nové a u neho dovtedy nepočuté: slovenskú rapperskú prvotinu V-klub, novoromantické Mesto spí a Mesačný svit, ako aj v texte i v hudobnej nálade prekvapivo depresívne Do člna.

Tracklist:

1. 22 dní

2. Poraď si sám

3. Pozri

4. V-klub

5. Do člna

6. Čo z toho máš?

7. Mesto spí

8. Nemoderný chalan

9. Páčiš sa mi

10. Tvár

11. Ticho

12. S tebou je kríž

13. To sa dá

14. Mesačný svit

Chlapec z ulice

Piaty album je akousi prirodzenou dvojičkou Nemoderného chalana. Opäť tu je (skvelý) čiernobiely obal, opäť chýbajú charakteristické okuliare a opäť sú texty výlučne Mekyho záležitosťou. V nich vynaliezavo a pritom úprimne vzdal hold nesmrteľným prúdovským Zvonkom (Vzpomínky), vyznal sa z lásky k svojej budúcej manželke (Katka).

Po hudobnej stránke je to určite jeho „najtechnologickejší“, resp. najtechnopopovejší album. Napriek prevahe syntezátorov (ich zvuk aj dnes znie moderne) sa nestratila ani typická Žbirkova melodickosť a ľahkosť, a tak opäť vznikla jedinečná kolekcia skladieb, ktorá bola ďalším dôkazom vrcholiacej vlny slovenskej populárnej hudby vo federálnom česko-slovenskom kontexte polovice 80. rokov.

Album Chlapec z ulice dodnes hudobne ani zvukovo „nezostarol“, čoho dôkazom sú aj napr. skladby Dr. Jekyll a Mr. Hyde, Ľudia vravia, Slávou opitý.